Administratívne začlenenie obce Tajnej bolo v minulosti v Tekovskej župe, neskôr patrila až do roku 1960 – pod okres Vráble v Nitrianskom kraji.
Počet obyvateľov: Od r. 1869 tu žilo 187 ľudí, 1880 – 178, 1890 – 318, 1900 – 418, 1910 – 408, 1921 – 389, 1930 – 431, 1940 – 507, 1948 – 469, 1961 – 533, 1970 – 539 obyvateľov.
    Z miestnych výraznejších častí sa už v minulosti spomína mlyn - zrejme pôjde o mlyn v priestoroch bývalého Kocianovho mlyna, ktorý bol v minulosti poháňaný vodou z potoka z Dolinky, pretože umelý potok z grófskeho rybníka bol oveľa mladší ako prírodný tok spod lesa, a vincovňa – čím sa rozumie budova na výrobu vína. Ide pravdepodobne o bývalú prešovňu – v grófskych vinohradoch na Šarovciach – dnes v priestoroch vinohradov JRD.
    Medzi význačné historické pamiatky v obci patrí rímsko-katolícky kostol z roku 1749 postavený v barokovom slohu na starých základoch bývalého kostola spomínaného už v rokoch 1332-37, ďalej Mariánsky stĺp z polovice 18. storočia a z toho istého obdobia aj kaplnka na cintoríne z roku 1840. V neskoro klasickom barokovom slohu bola v roku 1865 postavená aj kaplnka v Šarovciach.

Obec vznikla spojením 4 malých osád – Malá a Veľká Tajná, Malé a Veľké Šiarovce. V r. 1903 mala obec 418 obyvateľov. O Tajnej je zmienka už v roku 1075 v zakladajúcej listine Svätobeňadického opátstva. V r. 1339 je druhá zmienka o Tajnej, keď kráľ Maximilián daroval tajnú Ostrihomskej kapitule. Veľkú Tajnú už predtým vlastnil Assa de Tajná a zavraždený Michal de Tajná. Táto rodina v r. 1569 dostala darovací dekrét na vlastníctvo obce, v ktorom sa Malá Tajná spomína ako Kapitulská Tajná. V r. 1663 obec vyplienili Turci. V 18. storočí sa vyskytuje záznam, v ktorom je uvedený slovenský názov – Šiarovce. Záznam je z 21.7.1890, kde sa spomína  spojenie Malých Šiaroviec a Veľkých Šiaroviec v jednu obec Tajná.

Keď rod Taynayovcov vymrel po meči, dcéra Ilona sa vydala za baróna Šimona Révaya. Po smrti Ilony sa majetok podľa dedičného práva stál majetkom rodiny Révayovcov až do roku 1945. Kaštieľ, ktorý v r. 1840 postavil Ján Tainay, sa stal trvalým bydliskom tejto rodiny. Révayovci vlastnili ešte Viesku a Červený Hrádok.
O pôvode baróna Šimona Révaya sa nezachovali identické dáta. Je však známe, že v r. 1916 pri korunovácii kráľa Karola dostal titul grófa. Okrem toho, že cieľavedome zabezpečoval správu svojho majetku, väčšinou sa zdržiaval v Maďarsku na panstve svoje manželky, rod. Szapárovej. Bol to tvrdý a neúprosný človek. Strestal aj tie najmenšie previnenia. V pamätiach občanov sa zachoval ako veľký pedant a dobrý hospodár. Révay bol veľkým milovníkom a ochrancom prírody. Ešte dodnes sa zachovali jeho ovocné sady: čerešňový, hruškový, jablkový, orechový, slivkový, ktoré dal povysádzať v r. 1908 – 1913.
    Vlastnil 1400 katastrálnych holdov zeme, vrátane ciest, polí, potokov a lesov. Z toho 75 katastrál. holdov mali v prenájme občania. Na svojom majetku zamestnával asi 120 ľudí. Boli to poľnohos. robotníci a sluhovia. Poľnohospodárská práca sa prevádzala bez väčších mechanizmov. Ako ťažné zvieratá používal 7 párov koní a 32 párov volov. Žatvu zabezpečovalo 32 párov žencov. Boli to sezónni robotníci, ktorí prichádzali na tieto práce z Hliníka a z Hrochote. Boli ubytovaní na dolinke, tam kde býval bača. Dozor nad týmito ľuďmi prevádzal správca a dvaja gazdovia. Na celú rodinu Révayovcov zapôsobilo vytvorenie ČSR a rozpad Rakúsko-Uhorskej monarchie negatívne. Napriek tomu, že novovytvorená ČSR bola kapitalictickým štátom, nevyhovovala záujmom grófa Révaya, pretože bol vplyvným členom uhorského kráľovského dvora. Lepšie mu vyhovovalo kapitalistické zriadenie v Maďarsku a preto sa tam po r. 1918 zdržiava. Kaštieľ v Tajnej si ponecháva ako prechodné bydlisko, kde sa vracia len občas na poľovačky. V r. 1926 po prevedenej parcelácii dáva zbytok svojho majetku do prenájmu Vojtechovi Schlezingerovi. Šimon Révay zomrel v r. 1928. Je pochovaný v rodinnej hrobke na miestnom cintoríne. Zbývajúci majetok zdedil jeho syn Štefan. Druhý syn odišiel do južného Maďarska na majetok rodiny Szapárovcov. Ján odišiel do Turca a dcéra, meno ktorej sa nezachovalo, zomrela.

Syn Štefan, ktorý prevzal majetok v Tajnej, patril medzi čiastočne pokrokovejšie zmýšľajúcich ľudí. Za manželku si vzal ženu, ktorá nepochádzala zo šľachtickej rodiny. Jeho zmýšľanie a vzťahy k maďar. kapitalistickému systému ostali rovnaké ako u jeho otca. Žil prevažne v Maďarsku, kde bol aj politicky činný. Tvrdí sa, že mal značný podiel na pričlenení obce Tajná k maďarskému územiu, v dôsledku čoho bol zvolený za poslanca maďarského snemu za Horný vidiek Maďarska, tj. obsadeného územia. Politicky bol činný až do roku 1944,

keď prevzala v Maďarsku moc strana Nyilašiho. Mal 2 deti – dcéru Terezu a syna Imricha. V auguste r. 1944 sa celá rodina odsťahovala do Ameriky.
Od r. 1926 do r. 1933 preberá zbytok poľnohosp. pôdy grófa Révaya do prenájmu Vojtech Schlezinger. V r. 1933 prevzal hospodárstvo do prenájmu jeho brat Július Schlezinger. Tento hospodáril až do r. 1941, kedy bola celá rodina pre židovský pôvod odtransportovaná do koncentračného tábora. Koncentračný tábor prežil len ich zať Steiner.
    V r. 1922 prichádza v obci k vytvoreniu KSČ. Iniciátorom založenia boli Vojtech Malík a Jozef Bafrnec. Ďalej Pavol Bafrnec, Ernest Hutkai a Pavol Hamar. Medzi prvých členov novozaloženej KSČ patrili: Štefan Hajdúch, Štefan Balala, Anton Kráľ, Michal Sóna a ďalší.
    Obec Tajná bola koncom r. 1938 pričlenená k Maďarsku. Obdobie rokov od 7. novembra 1938 do 26. marca 1945, okupácie území južného Slovenska je najťažším obdobím pre obyvateľov obce Tajná.
    Občania Tajnej boli slovenského pôvodu. Nesúhlas so vzniklou situáciou vyjadrovali zjavne – tak ako je uvedené v predchádzajúcej časti. Jediný občan Ondrej Pénzeš bol presídlovacou komisiou v roku 1946 presídlený do Maďarska.